Sme zavesení na neexistujúcom klinci, ktorý môže kedykoľvek vypadnúť

Autor: Viac ako medicína | 28.7.2020 o 13:53 | Karma článku: 4,74 | Prečítané:  1085x

Je priekopníkom nefarmakologickej liečby založenej na zmene životného štýlu, zdravotný stav človeka posudzuje výlučne komplexne, často aj v spolupráci so psychológom – internista MUDr. Ján Goljer, CSc.    

V rozhovore nájdete:

  • Urobiť modlu z BMI je ako liečiť laboratórnu chorobu
  • Na každý kilogram tuku musí náš organizmus vytvoriť až 5 kilometrov nových vlásočníc
  • Vysoký krvný tlak má 20 % mladých a 70 % populácie, čo ide do dôchodku
  • Analgetiká sú lieky dlhu
  • Odhaliť správnu diagnózu je často detektívka

Všeobecný lekár je dnes redukovaný na predpis receptov, prípadne odosiela pacientov k špecialistom. Aká by mala byť jeho primárna úloha?

So zdravím je to ako s domom. Máte stavebný pozemok, pripravíte si projektový plán, postavíte kvalitnú stavbu, v ktorej sa vám dobre býva a chcete, aby tomu bolo tak i naďalej. To je primárna prevencia a jedna z úloh všeobecného lekára je dozerať na celý tento proces a navrhnúť prospešné úpravy viazané na životný cyklus človeka. A potom je tu jedna veľká skupina ľudí, ktorá za vami príde, lebo potrebuje ten svoj príbytok prestavať. Už mu jeho dom nevyhovuje, lebo mu doň zateká, plesnivejú mu steny. Vtedy lekár potrebuje zistiť, v akom stave sa nachádza a čo treba dať do poriadku. Často je postaviť ten prvý dom jednoduchšie, ako projekt prestavby. Akonáhle nejdem robiť len diagnostiku a liečbu na základe stanovenej diagnózy, musím ísť hlbšie a aj komunikácia s pacientom je oveľa dlhšia.

Prečo?

Lebo pacient musí chápať príčinu svojich ťažkostí a aj to, ako ju odstrániť. Poviem jednoduchý príklad. Ak vás bolí chrbát, lebo ho preťažujete alebo necvičíte a ja vám dám liek od bolesti chrbta, tak budete pokračovať v patologickom procese a po krátkej úľave ste o chvíľu opäť tam, kde ste boli. Lieky na symptómy totiž neliečia chronické stavy. Zoberte si trebárs vysoký krvný tlak a predstavte si, že cievy v našom tele sú ako potrubie v dome. Keď máte rodinný dom, a na druhej strane celé sídlisko, asi nepoužijete rovnako hrubú rúru na prívod vody. Na zásobenie veľkých objektov je nutný oveľa väčší tlak. Teraz si predstavte, že v priebehu života enormne priberiete. Na každý jeden kilogram tuku musí náš organizmus vytvoriť až 5 kilometrov nových vlásočníc, to je 5 kilometrov tenučkých ciev, ktorými potrebujete doviesť krv, kyslík, živiny a zase ďalšie cievy, ktorými to všetko potrebujete odviesť. Ako to telo dosiahne? Zvýšením objemu krvi a krvného tlaku.

Čo sa potom deje s cievami a so srdcom?

Srdce má k dispozícii jednu a tú istú tepnu, i keď má pacient 30 až 50 kíl nadváhu. Je to potrubie, ktoré predstavuje možno vzdialenosť ako z Bratislavy do Žiliny, cez ktoré musí zásobovať všetky bunky tela. Je však  limitované, dá sa trochu rozťahovať, pretože je elastické, ale neskôr to dosiahne inak. Zvýši tlak a vzniká hypertenzia. Keď som začínal, mali sme 20 % hypertenzie v celej populácii, teraz je 20 % medzi mladými a 70 % v populácii, čo ide do dôchodku. Ale to nesúvisí len s obezitou. Samozrejme, pod tento stav sa podpisuje aj celkový spôsob života, stres, fajčenie, vysoký príjem tukov, ateroskleróza.

Čo robíte, keď príde za vami mladý človek s vysokým krvným tlakom?

Pokiaľ ide o obézneho človeka, nedám mu ako prvú voľbu lieky, ale začnem s ním pracovať, aby schudol. A keď ide o štíhleho človeka, ktorému začala hypertenzia po zmene práce, rozchode, úmrtí v rodine, najprv ho pošlem k psychológovi. Ak je preťažený v práci, musí sa naučiť zvládať stres. Samozrejme, môžem mu dať aj lieky  na hypertenziu ako sekundárnu prevenciu, aby sa negatívne účinky hypertenzie neprejavovali, ale kauzálna liečba je zmeniť softvér, zmeniť spôsob života, začať viac chodiť, cvičiť, zmeniť stravovanie. A až keď toto všetko zlyhá, potom sa ideme baviť o liekoch.

Podľa ŠÚKL-u 26,7% z predpísaných liekov boli kardiovaskulárne. Koľko z nich by sme reálne potrebovali?

Kardiológovia sa zhodli, že optimálny tlak je 120/80 mmHg. Na tejto úrovni by sme ho mali udržiavať, aby sme nemali žiadne vážne srdcové problémy. Hypertenzia sa stanovila od 140/90 mmHg. Máme tu také prechodné pásmo, že aktívny mladý lekár vám predpíše lieky už pri tlaku 130 na 85. Ale ja som „starý lekár“, mám na to svoj názor a poviem vám, skúsime to inak. Začnete pravidelne športovať. Veľké štúdie dokázali, že pri pravidelnom cvičení dochádza k redukcii o 10 milimetrov pri systolickom tlaku a o 7 milimetrov pri diastolickom tlaku. Ak teda budete športovať, nepotrebujete lieky. Také jednoduché!

A keď sa krvný tlak zvýši u človeka, ktorý má hmotnosť v poriadku a už má svoj vek?

Väčšinou už aplikujeme medikamentóznu liečbu, otázka je však, kedy s ňou začať. Treba prihliadať na vek a nedržať sa striktne noriem, ale používať zdravý rozum. Keď mi do ambulancie príde 89-ročná pani, nemôžem jej stlačiť tlak na 120 mmHg, lebo fyziologicky potrebuje trebárs 140, aby sa jej prekrvil mozog. Keby som sa držal prísne predpísanej normy, tak sa u nej následkom zníženia krvného tlaku zhorší prekrvenie mozgu a urýchli vývoj demencie. 

V rámci svojej praxe ste zaviedli diagnostický program Komplexné posúdenie zdravotného stavu. Čo vás k tomu viedlo?

Existuje veľká skupina pacientov, ktorí si sťažujú na únavu, slabosť, malátnosť, nedostatok energie. Vtedy je dôležité urobiť základný skríning. Na základe výsledkov dokážem povedať, že až 95 % z nich je potrebné dodiagnostikovať, spraviť im zobrazovacie vyšetrenia, výsledky konzultovať so špecialistami od imunológa, diabetológa až po reumatológa, dotiahnuť diagnostiku do konca. Dnes totiž ľudia s ťažkosťami chodia po špecialistoch, no bez želaného efektu. Chceme totiž, aby sa naozaj vyliečili, porozumeli svojmu stavu a nie iba zbierali diagnózy.

V čom teda zlyháva prístup, keď tu máme turistiku po špecialistoch bez toho, aby sa človek cítil lepšie?

Nemám rád konštatovania typu, že „to ide s vekom“, alebo že „problém je v hlave“. Fakt je, že telo a psychika sú prepojené a riešiť jedno bez druhého nemá význam. Ideálne by bolo, keby človek najskôr išiel k psychológovi a až potom k lekárovi. Podobne je to u zubných lekárov, ktorí vás najskôr pošlú na dentálnu hygienu. Psychosomatika naozaj funguje. Poviem vám príklad. Keď príde pacient za mnou s angínou, lebo zjedol zmrzlinu, keď bol rozhorúčený a následkom toho sa mu zapálilo hrdlo, dostane antibiotiká a vylieči sa. Ale ak má niekto angínu desaťkrát do roka, tu je problém už niekde inde a treba ho odhaliť.

Potom sa meníte na detektíva, ktorý pátra po príčine ťažkostí?

Naozaj je to ako detektívka. Počas svojej praxe sa mi potvrdilo, že je dôležité podniknúť pátranie v dokumentácii pacienta. Veľmi často sa totiž stáva, že nájdem prvotnú diagnózu, ktorá nebola dôsledne potvrdená, ďalší lekári ju len opisujú a pritom je nesprávna. Človek má aj naďalej ťažkosti a vie, že sa cíti zle. Berie lieky, ktoré mu nepomáhajú. A to sa ešte nebavíme o kombinácii rôznych liekoch pri viacerých ťažkostiach, keď by sme ako lekári mali prísne kontrolovať ich interakcie a snažiť sa, aby ich ľudia brali čo najmenej. Ale to chce aj aktívny prístup z ich strany.

Nie každý však dokáže presne pomenovať, čo mu je a ako hovoril televízny Dr. House, každý klame. Ako viete odlíšiť správne informácie od skreslených?

Pacienti vám vedome neklamú. Len niektorí majú tendenciu zhoršovať alebo zľahčovať to, čo sa im deje. Postsocialistické krajiny majú svoje špecifikum. Medziľudská komunikácia sa zmenila buď na digitálnu alebo na minimálnu. Dnes je trend, najmä medzi známymi a priateľmi, byť úspešný za každú cenu. Ľudia teda o svojich pocitoch hovoria veľmi málo. A pritom vedia, že práve vnímanie vecí ich privádza k určitým ochoreniam. Rozvinula sa u nás epidémia chronických diagnóz, lebo nám chýba dobré prvotné nastavenie. Má to obvykle svoj priebeh. Najprv sa dostavia funkčné zmeny, ktoré sú vratné, a keď nezasiahneme, prídu nevratné organické zmeny.

Takže treba vnímať varovné príznaky?

Iste, softvér je potrebné poopraviť kdesi na začiatku a nie, keď už tečie vodovod. Keď niekomu poviete, že metaforicky veľmi zaťahuje kohútik a týmto štýlom sa mu môže pokaziť tesnenie do pol roka, ale pri správnom zaobchádzaní mu vydrží napríklad päť rokov, môžete mu výrazne pomôcť. Niekedy naozaj stačí malá rada. Ale je tu aj zrada. Lekári sa už veľmi nebavia o softvéri a prvopočiatkoch, ale bavia sa viac o samotných dôsledkoch. V medicíne tomu hovoríme, že by sme mali byť zameraní na kauzálnu, teda príčinnú liečbu. Keď si niekto zlomí nohu, treba mu ju dať do sadry. Ale keď si niekto láme nohy stále, tak má buď problém s kosťami alebo robí „hlúposti“. Príčinná liečba vtedy znamená dať mu do poriadku buď kosti alebo hlavu.

Aké skúsenosti máte zo svojej lekárskej praxe?

Lekársku prax vykonávam 36 rokov a vidím, že veci sa dosť radikálne zmenili. Od ochorení akútnych sme prešli k ochoreniam chronickým, mimoriadne narástli ochorenia imunitného systému a tým pádom aj všetky ostatné ochorenia, od kardiovaskulárnych, infekčných, onkologických až po alergie.  Keď som začínal súkromnú prax, na jedného alergika pripadalo 5 zdravých ľudí. Dnes sú to jeden, dvaja na jedného alergika.

Čo sa udialo?

Udialo sa to, že sa oveľa menej s pacientami komunikuje, majú zlé návyky života, nedáva sa im spätná väzba. Okrem toho sa uvoľnilo celé spektrum antibiotík pre bežnú spotrebu. Málo času na pacienta viedlo k tomu, že sa opakujúce choroby, ako už spomínaná angína, zakaždým riešili predpísaním antibiotík. Vyblokovali sme si tak vlastný imunitný systém, ktorý si nezvykol dotiahnuť veci do konca, lebo očakáva od nás pomoc zvonka.

Mnohí odborníci ale hovoria aj o nepriaznivých vplyvoch životného prostredia a stravy na náš organizmus.

Dnes nemáte chlieb, ktorý obsahuje iba vodu, múku a droždie. Keď si prečítate zloženie, tak obsahuje  desať, možno i viac vecí. Ak dnešné chleby necháte otvorené, tak vám ani po týždni nesplesnivejú. Hovorím, že sú tak zlé, že ich nechcú ani mikróby. Týka sa to aj iných potravín, ktoré sú „vždy čerstvé“ aj po ich otvorení a skladovaní. Čiže dostávame do tela nesmierne veľa látok, o ktorých ani nevieme, aké majú dlhodobé účinky. Zatiaľ poznáme iba tie krátkodobé.  Isté je, že našu črevnú mikroflóru potláčame aj konzervantami, ktoré bránia množeniu mikróbov v jedle, ale aj v našich črevách a potom ich prekrývame antibiotikami. Keď k tomu pridáme sedavý spôsob života, uponáhľanú dobu a nedostatok času na kvalitné vzťahy, potom sa nečudujme, že sa nám tu vyvíja celý rad psychosomatických ochorení.

Čo môže za týchto okolností urobiť lekár?

Musí byť dobrý poslucháč, diagnostik a manažér. A mal by tiež používať zdravý rozum, čo je dosť háklivý pojem. Keď to zjednoduším, mal by vidieť človeka v kontexte a venovať mu dostatok času. V rámci Komplexného posúdenia zdravotného stavu sme spolu s kolegami z kliniky, s ktorými konzultujem svojich pacientov, odhalili veľmi vážne diagnózy, o ktorých klienti vôbec netušili. Vyhľadali náš program s tým, že im nikto nevie roky pomôcť a cítia sa dlhodobo unavení. Vďaka zle nastavenému systému verejného zdravotníctva, ktorý je zameraný na rýchle riešenie príznakov, lebo je to „ekonomické“,  a nie na podstatu ťažkostí, sme odhalili závažné chronické zápalové ochorenia, onkologické diagnózy. Žiaľ, videl som aj prípady starších ľudí s obezitou, ktorí zomreli na zlyhanie srdca, lebo užívali množstvo liekov na zníženie krvného tlaku, teda rozšírenie ciev, no ich srdce potrebovalo prekrviť „veľké telo“. Namiesto toho sme ich však mali čiastočne „vyhladovať“, aby schudli, samozrejme, naučiť ich správne jesť, dýchať, v rámci možností ich rozhýbať.

Dá sa vôbec človek vtesnať do noriem? Pri hmotnosti sa stále hovorí o BMI, no aký je váš názor?

Urobiť modlu z BMI je ako liečiť laboratórnu chorobu. Môže k vám prísť pacient, ktorý ma 100 kíl a meria 1,70 metra, je samý sval, hoci jeho BMI hovorí, že je obézny. Človek s pevnejšou kostrou môže mať totiž BMI v pásme nadváhy, hoci ju nemá. Ďalší môže mať oveľa viac tuku, pritom je pomer jeho výšky a hmotnosti v poriadku a je viac ohrozený chorobami, lebo je netrénovaný, s malým množstvom svalstva a veľkým množstvom tuku oproti tým, čo majú nejaký tuk navyše, ale majú svalstvo, sú aktívni, elektráreň ich svalov funguje v poriadku, a to je dôležitejšie. BMI je len jeden veľmi informačný parameter, musíme prihliadať, aká je stavba tela človeka, aké má zamestnanie. Ak fyzicky ťažko pracuje, musím to posudzovať inak ako u niekoho, kto pracuje v kancelárii. Druhá vec je, keď sa dostávame za hranicu obezity až morbídnej obezity, tam už BMI je parameter, ktorý berieme do určitej miery vážne.

Takže mierna nadváha ešte nemusí predstavovať problém?

Je zaujímavé, že BMI a zloženie tela má súvis aj s tým, ako prebiehajú ochorenia. Máme ľudí, ktorí sú na dolnej hranici normy, majú veľmi málo tuku v tele. Ak takýto človek ochorenie, obyčajne má veľmi malé rezervy na to, aby sa nám neprepadol do ťažkého katabolizmu. Ľudia, ktorí sú v pásme miernej nadváhy, znášajú závažnejšie ochorenie ľahšie ako ľudia v norme.

Čo však robiť, keď mám vysoký krvný tlak, ale hmotnosť je v norme?

Treba sa zamyslieť nielen nad tým, aký slaný máme chlieb a koľko soli je ukrytého v potravinách, to je jedna stránka veci. Ďalšia hypertenzia vyplýva z nedostatku pohybu. A napokon, medzi najvýraznejšie faktory patrí stres a spracovávanie stresových situácií. Pri akútnom strese dochádza k stúpaniu krvného tlaku. Potrebujem pred niečím ujsť, musím mať dostatok krvi pre svaly, aby som bol schopný utekať. To je prirodzený stres. Alebo mám strach, lebo som v ohrození života – v mozgu sa vylúči adrenalín. Naša reakcia nás môže aktivizovať – veliť na útek alebo útok. Keď je toho príliš veľa, dochádza k ochromeniu. Adrenalín sa podpíše pod rýchlejší tep srdca, noradrenalín stiahne cievy a zvýši tlak. Keď to trvá pridlho, nastupuje kortizol spôsobujúci hyperglykémiu, dostanete hlad, zajedáte problémy a prepracujete sa k obezite. Potrebujete zastaviť hlavu, zvýšiť pohyb, upraviť stravu, získať podporu... A potom sú tu ľudia, ktorí vám povedia, aký je dobrý kokosový olej, vajíčka, mlieko, maslo a nasýtené tuky. A kardiovaskulárne choroby máte ako na dlani.

Podľa štatistiky zo ŠÚKL sa v prvej päťke najpredávanejších voľnopredajných liekov umiestnili až štyri lieky proti bolesti. Čo to o nás vypovedá? 

Nevieme pracovať s bolesťou a nevieme pracovať so svojím životom. Bolesť je príznak, že niečo nerobíme dobre, že nevieme veci robiť tak, aby boli v súlade s našimi možnosťami. Bolesť hlavy je často príznakom preťaženia. Všetko sa rieši cez redukciu bolesti. Ale bolesť je príznak, nie je to choroba. My neriešime príznaky. Rozšírila sa plejáda voľnopredajných liekov, predstavuje to komplikáciu, pretože to posúva latentnú fázu, kedy išli ľudia k lekárovi, ak by cítili bolesť. Lieky proti bolesti sú posúvači latentnej fázy. Teraz nechodia k lekárovi včas, lebo si ich kúpia. To je náš skrytý dlh – ľudia si zvykajú žiť na dlh. Analgetiká sú lieky dlhu. Je to všetko, pretože sme pohodlní, nechceme nič meniť. Sme zavesení na neexistujúcom klinci, ktorý môže kedykoľvek vypadnúť

Čo nám pomôže sa naštartovať správnym smerom?

Ide o správne nastavenie a netreba sa toho báť. Predstavte si, že vás bolí hlava, idete k lekárovi, vyšetrí vás, dostanete tabletky a idete domov. Ibaže vás hlava bolí opakovane, lebo nezvládate osobný problém a nemáte sa na koho obrátiť. Necháte to doznieť do stavu, kedy to už nezvládate a kedy sa z funkčných ochorení stanú organické, alebo skončíte u psychiatra.
Úloha preventívne pôsobiaceho psychológa, človeka, ktorý má tú hodinu času, aby si vás vypočul, tá je preč. Lekár by mal pacienta predovšetkým počúvať a snažiť sa ho pochopiť – a naučiť vás zvládať stres. Stres totiž nie je to, čo na vás pôsobí, ale to, čo vo vás pôsobí. Vy sa naučte zvládať seba a potom sa naučíte zvládať stres. A keďže zvládať seba je to najťažšie, potrebujete pomoc. Ja som sa tiež nenaučil písať sám, potreboval som učiteľa. To je presne to isté. Psychohygiena sa skladá z elementárnych návykov. Iba tak sa opäť spojíte sám so sebou a váš dom bude pevný a zdravý.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Z tohto už Fico neutečie

Fico je svojim ľuďom verný za každých okolností.


Už ste čítali?